Škrečok roborovského (Phodopus roborovskii) sú najmenší a najrýchlejší zo všetkých škrečkov, môže žiť až do 2-3 a pol roka a sú bežne chované ako domáce zvieratá.
Sú zvedavé a bojácne, no aj napriek tomu takmer nekúšu. Voči sebe sú veľmi znášanlivé na rozdiel napr. od škrečka džungarského. Spolu bývajú, jedia, hrajú sa...
Vyrastú do dĺžky 4-5 cm. Majú dlhé nožičky na rýchly beh a verte, že sú vážne veľmi veľmi rýchle. Hlavne v kolese ich ani nevidieť :) Preto je risk dávať ich malým deťom do rúk, pretože ľahko utečú.
Pochádzajú z mongolskej stepi. A je ich pomerne obťiažne skrotiť kvôli ich charakteru, veľkosti a už spomínanej rýchlosti. Odpočúvam Vám kúpiť si ich ako pár, pretože sú stvorené na život v skupine. Menšie bitky sú bežné, bez vážnych zranení (ojedine v skupine troch jedincov). Zväčša sa len hrajú a dávajú návrhy na boj.
U nás na západnom Slovensku sa ceny pohybujú v rozmedzí 2,50 az 3 Eur za kus. V centrách miest poväčšine viac.
V divočine
Škrečok Roborovského alebo 'Púštny škrečok' (latinsky: Phodopus Roborovskii) pochádza z Mongolska a severnej Číny, kde žijú v stredne-suchých oblastiach s malou vegetáciou. Žijú v norách a kopú strmé tunely pod pieskom. Vo voľnej prírode sú najaktívnejšie od septembra do novembra a počas večera a za svitania.
Zdá sa, že najúčinnejšie ekonomizovali ich potrebu vody. Sú schopní veľmi koncentrovať svoj moč a prežiť s menším množstvom vody ako ostatné trpasličie škrečky. Rod Phodopus, sú najvhodnejšie pre život v púšti. Sú taktiež oveľa menej citlivé na nízke teploty. Sú však veľmi citlivé na teplo.
Prvé informácie o nich sú jednej správy počas expedície v blízkosti Nan Šan v júli 1894. Ako jeden z prvých sa odhodlal študovať týchto škrečkov v zajatí zoológ Satunin, okolo 1903.
V neskorých 70tich rokoch Zoological Society of London zíáskali škrečkov roborovského z moskovskej zoo, ale bohužiaľ sa im nepodarilo odchovať mláďatá.
Niektoré európske krajiny boli úspešnejšie v chove Roborovského získaného z Ruska ako iné. Všetky Škrečky roborovského teraz, ktoré sú predávané v západnej Európe a okolí sú od jedného chovateľa z Holandska z roku 1990.
A nedávno v roku 1998 sa tieto škrečky doviezli aj do USA. Hoci škrečky roborovkého sú stále pomerne zriedkavé v Spojených štátoch, v posledných rokoch tam boli pokusy rozmnožiť ich z roborovských ulovených vo voľnej prírode v Rusku, ale nedokázali sa reprodukovať alebo zomreli v dôsledku stresu.
Video škrečkov v divokej prírode:
http://www.youtube.com/watch?v=-dlXYLtEhPY&feature=player_embedded